Po nepríliš dobrej noci,kedy bol otec aspoň 8x hore som rezignovala na posteľ a pri káve čítam noviny na internete.A potom sa zamyslím a konštatujem,že sa nič moc v našej politike práve nedeje a tak si prečítam kokteil info:Malinová,Čarnogurský,Dzurinda,registrované partnerstvá a usmievanie sa Slovákov.Mimochodom,prečo sú politické prázdniny také dlhé? Žeby sa politici tak narobili,že potrebujú dva mesiace prázdnin?Ale poďme k tomu kokteilu.Položím si ruku na srdce a poviem,že som už dávno zabudla o čo v kauze Malinová ide, ako reagoval Čarnogurský na rozdelenie republiky,na Dzurindu som si počas jeho vládnutia vytvorila odmietavé stanovisko, v otázke homosexuálov som liberálna,ale Slovensko konzervatívne a k usmievaniu nemáme dôvod.A zároveň som si uvedomila,že sa blíži január 2013 a to znamená,že budeme oslavovať 20. výročie vzniku samostatného Slovenska.V dobe vzniku samostatného Slovenska som bola proti a súhlasím s názormi,že o tak závažnom kroku mal rozhodovať národ a nie iba politici.A asi by nebolo prešlo cez referendum a preto vláda jednala tak ako si myslela,že je správne.Ľudia by možno zaujali iný postoj.V tej dobe skoro štyridsiatnička som mala kopu iných starostí a ani som poriadne nevnímala, čo sa deje.A nebola som jediná.Ľudia sa museli zrazu vysporiadavať so situáciami,na ktoré neboli zvyknutí, ako je strata zamestnania a tak možnosť uživiť rodinu, zvyšovanie cien všeobecne a demoralizáciou spoločnosti,kde zrazu zlodeji sa mali dobre a mládež si myslela,že si môže dovoliť všetko.Takto si demokraciu nikto z tých,čo štrngali kľúčami a počúvali zasvätené slová rečníkov na tribúnach o tom,ako sme sa oslobodili od komunistického útlaku a vykročili do svetlej budúcnosti demokracie nepredstavoval. A potom si ľudia len medzi sebou rozprávali o okradnutí Slovenska pri delení majetku,o predaji tovární za korunu, reštitúciách na ktorých sa obohatili práve tí,ktorí stáli za tribúnami a hovorili rečníkom čo majú hovoriť.Prepáčte, ale obyčajský slovenský občan bol natoľko unavený, že aj keď „vedel“, čo sa deje,tak nereagoval násilnícky, sklonil hlavu a v skrytu duše dúfal, že sa dá všetko do poriadku.Veď predsa neexistuje aby Slovák okrádal Slováka, a ak áno, tak dúfal,že príde ďalší, ktorý to dá do poriadku.Lenže nikto neprišiel, prichádzali iba ďalší a ďalší rozkrádači.A zrazu sme z národného majetku nemali nič a tak sme celý „šťastný“ vítali všelijakých investorov s prispením štátnych peňazí a daňovými prázdninami, aby sa tu na Slovensku vytvoril automobilový raj. Čo na tom,že títo „najlepší politici a ekonómovia“ zdevastovali poľnohospodárstvo a ostatný priemysel.Veď štát je ten najhorší vlastník. A dnes prídu s takými prehláseniami o myslení Čechov, že sa položíme, o tom ako po Mečiarovi zachraňovali-vynulovali čo sa nerozdelilo. Potom príde otázne, čo tým chcela nejaká televízia povedať o tom,že sa Slováci neusmievajú a podnikatelia budú musieť posielať ľudí na školenie.Pochybujem,že nejaké školenie pomôže niekomu, kto síce robí svoju prácu, ale len ako nevyhnutnosť, lebo je to niečo čo robiť nechcel, ale musí,aby sa uživil a inú prácu trebárs vôbec nemá šancu získať. A do toho sa nejaká Wienk ospravedňuje Malinovej, že tu žije a nič sa nerobí proti nespravodlivosti.Oproti kauze Gorila, ktorá stále nie je vyriešená je Malinová len malina na vrchole pyramídy. Na druhej strane čítame, aký sme druhoradý partner pre EÚ. Bodaj by nie. Nech by niektorý politik v štáte na západ od českých hraníc skúsil predať štátne zlaté vajcia, čo by sa sním stalo. To sa môže stať len v postsocialistických krajinách, pretože takéto rady do začiatku dostali od disidentov, prevažne ľudí a ich potomkov, ktorým v 48 komunisti znárodnili a zhabali majetok. A ten majetok vlastne nahonobili prácou milionov robotníkov. A aby sme sa nenudili, tak sa zasa pre zmenu vytiahnu diskutabilné zákony. Také, o ktorých by sa ani veľmi nemuselo diskutovať nielen u nás, ale kdekoľvek na svete. Pretože ak by demokracia bola demokraciou, tak by aj homosexuálny pár mal nárok na partnerstvo či manželstvo, interupcia by bola len osobnou vecou každej ženy a výhrada vo svedomí by sa týkala každého osobne.A naopak, ten čo má nejakú výhradu vo svedomí, by si mal vyberať také zamestnanie, kde nemá možnosť zasa niekoho druhého obmedzovať v jeho práve na rozhodnutie. Lenže ak by ak by. To sa nedeje nikde. A tak slovko demokracia je krásne pre masy ľudí a ospevavanie kladov kapitalizmu, práva na podnikanie a tým na zotročovanie, pre osobný zisk. Možnosť obhajovať svoju šikovnosť v podnikaní a pritom menovať svojich zamestnancov ako muklov. Chybou socializmu bolo mentálne presviedčanie ľudí až do takej miery, že čokoľvek iné im v 1989 prišlo lepšie, lenže zabudli počas tej doby rozmýšľať. A tak prijali za svoje aj to,čo išlo vyložene proti nim a dnes na to doplácame a doplácajú na to aj naše deti a ich deti. A kdeže tie deti a tých ľudí máme. Síce sa nevysťahovali do Ameriky ako za prvej republiky, čo ani nemohli, lebo Amerika im brány neotvorila, ale zato ich máme všade v západných ekonomikách. Chvíľu ich tam bolo ozaj veľa. Lenže zrazu prišla kríza a tak sa mnohí vracajú domov a tak znova rozširujú rady nezamestnaných.A tak si k výročiu vzniku samostatného Slovenska vôbec nemôžeme pripiť. Pretože to je samostatné len na papieri a v ústave.Ale v obecnom meradle je len malý, ekonomicky závislý štátik v EÚ, ktorej zákony v prvom rade vyhovujú zakladateľským členom so silnými ekonomikami. A pritom politici, ktorí mali náš štát chrániť a zveľaďovať, ho zničili a to ničenie ešte sami sebe chvália.Niekedy sa čudujem sama sebe, že ešte mám chuť čítať, čo sa u nás deje, pretože sa scenáre stále opakujú a náprava je v nedohľadne. Osobne preto nevidím dôvod k nejakým oslavám.