clovek54

K tejto úvahe som si sadla po prečítaní niekoľkých článkov a diskusií k nim.Zároveň som si spomenula na takú priepoviedku:Zdravý sedliacky rozum.Ale tak ako vymizlo sedliactvo,tak sa mi zdá,že vymizol aj ten zdravý sedliacky rozum.Na mnohých miestach som sa stretla s kritikou našej spoločnosti,vlády, smerovaniu politiky a povahy človeka ako takého.Nie som ani psycholog ani politik a člen nejakej strany a nie som veriaca.Mám určité svoje zásady a tie sa snažím dodržiavať za akýchkoľvek situácii a to je snaha hovoriť svoj názor.Netvrdím,že musím mať pravdu.Je to len môj názor.Tak to zoberiem z tej povahy človeka. Každý sme nejaký, či už dobrý alebo zlý. V dávnejšej dobe som bola presvedčená o dobrote človeka.Aspoň väčšinou. No postupne som zistila,že zmenou kúpnej sily sa aj dobrota človeka vytráca a čo nám tu v poslednom čase veľmi vystupuje je závisť. Dnešní ľudia pomaly závidia svojim starým rodičom ich dôchodky.Závidíme dôchodky živnostníkom, menej prispôsobivým a podobne.Závidíme to, čoho sa nám nedostáva. Tí lepšie zarábajúci zasa nesúhlasia so solidaritou a tí v II.pilieri, ktorí si myslia že je pre nich výhodný sa oháňajú peniazmi, ktoré po nich vraj zdedia ich potomkovia.Nejdem tu obhajovať ani zatracovať.Najviac ma tom fascinuje tá fanatičnosť  obhajcov aj odporcov.

Ďalšou otázkou,ktorá ma zaujala je postavenie cirkvi v tejto republike.A samozrejme s tým súvisiaca Vatikánska zmluva.Ako ateista by som tiež mohla povedať,že prečo peniaze daňových poplatníkov idú napriek ich ateizmu na financovanie cirkvi. A zasa by som sa dostala k tej závisti. Pretože aj veriaci trebárs financujú vedu, ktorá v mnohých prípadoch odporuje viere. Lenže v otázke nielen finančnej ale aj existenčnej sa mi nepáči, že naše politické strany ak nevyhrajú voľby väčšinovo, vytvoria akési spoločenstvo a vrámci neho uzatvárajú nezrušiteľné zmluvy, na ktoré doplácajú ľudia aj po rokoch, keď už ten či onen politik tu nie je. Neustále tu narážam na názory niektorých diskutérov o komunistoch a ich totalite a podobne. Čítajúci veriaci fanatici prepáčte, ale aká väčšia totalitná ustanovizeň existuje okrem cirkvi. Po vyše 2000 rokov sú ľudia presviedčaný o existenci boha a jeho syna. Tí ktorí pochybovali alebo sa odlučovali od pravej viery svojimi názormi boli označovaní ako kacíri a odsudzovaní na smrť. A to bez ohľadu na to či to bol kňaz, vedec, umelec alebo jednoduchý človek, ktorí nechcel čakať na raj po smrti, ale chcel slobodne žiť.Viacerí  diskutujúci sa oháňajú tým, že mnoho komunistov prezlieklo kabáty a dnes si našli miesto v politickom spektre všetkých strán. Nie sú odlišní od tých ľudí, ktorí v období tzv.komunistickej totality nechodili do kostola, ale v momente keď táto totalita padla, sa hnali do kostola a medzi nimi aj veľa komunistov.Dokonca aj takí, o ktorých by som to v živote nepovedala. Len som krútila hlavou, ako mohli tak zrazu zmeniť názor a v 17-18 rokoch dávať krstiť a prijímať či birmovať svoje deti. To si viac vážim tých, ktorí do kostola chodili aj v čase totality a zároveň tých ktorí knižku KS nezahodili a veria tézam dodnes. Lebo títo ľudia mali chrbtovú kosť vtedy aj dnes a takisto vieru, či už v boha alebo v ideu rovnosti. Akýkoľvek svetonázor aj tak nakoniec podlieha charakteru človeka a tak ako veriaci môžu byť dobrí ľudia, tak takisto môžu byť aj komunisti. Ale tak ako odporci komunistov sa oháňajú ich zločinmi počas 40 ročnej éry, sa čudujem prečo takisto nevidia zločiny 2000 ročnej éry cirkví. Nie viery a presvedčeniu, ale organizácií, ktoré tieto zločiny umožnili. Tak v čom sú tieto organizácie odlišné a prečo jedna už vládnuť nemôže a tá druhá vládne svetu už 2000 rokov a nájde sa toľko obhajcov. Lebo to nie je o viere. Veriť v boha môžem a pritom nemusím oslavovať organizáciu, ktorá v jeho mene okupuje a rozkazuje v celom svete a aj u nás.

Poslednou vecou, ku ktorej som sa chcela vyjadriť a ktorá zároveň súvisí s predchádzajúcimi je otázka daní a odvodov a s tým spojené financovanie štátu. Kdesi som tu na konci článku o existencii eura čítala,že by sa ekonomiky mali zamerať na vnútorné rozširovanie hospodárstva, aby sme neboli tak závislí na zahraničnej ekonomike, lebo nám hrozí riziko obrovských problémov v prípade europádu. A tak sa na to pozrime. Čo by nám z tej ekonomiky zostalo. Skoro holé nič.Co máme svoje. Všetko sme predali alebo zničili. Energetika vybudovaná počas 40 ročnej  totality je v zahraničných rukách, skoro všetky továrne postavené v čase totality sú buď zrušené alebo takisto predané. Oslavované investície zo zahraničia nám dane neodvádzajú a v prípade že to pre nich nebude výhodné, tak sa zdvihnú a odídu z našej krajiny do iných zemí,kde im ponúknu lepšie úľavy a nižšie mzdy ako u nás. To oslavované trhové hospodárstvo, v čo dúfali ľudia s kľúčmi a sviečkami na námestí sa prežilo pár rokov pred tým, než došlo k nám a bohatstvo našej zeme si rozdelilo pár „šikovných“ z celého politického a spoločenského spektra u nás vytvoreného. Právo a nutnosť pracovať má aj svoj zmysel. Pretože na jednej strane má každý prácu a tak odvádza tomuto štátu dane a odvody a na druhej strane núti pracovať aj tých, ktorým sa nechce. Nech už je to akákoľvek práca, ale je. Niekto povie,že počas totality sa nevykonávali práce tak ako by sa mali. To je možno pravda, ale na druhej strane sa postavilo toľko, že tieto vlády majú ešte stále nejakú trošku, ktorú môžu predávať. Zato za 22 rokov demokracie sa v tomto štáte nepostavilo nič, čoho by bol  štát a národ vlastníkom. Zároveň ľudia nemajú prácu a argument o tom, že sa voľakedy nepracovalo tak efektívne padá, pretože nakoniec sa z peňazí ľudí pracujúcich,podporujú tí čo prácu chcú a nemajú, ale aj takí ktorým vyhovuje, že sa štát postará o nich a ich deti.V čom je teda povinnosť pracovať a právo na prácu zlé. Keby všetci museli pracovať, tak by sme mali čisté lesy, postavené diaľnice a obrobené polia. A hlavne, všetci by platili dane a odvody a nenastal by problém s dôchodkami alebo financovaním školstva alebo zdravotníctva.Kde máme ten trhový mechanizmus, ak farmári vyspelých záp.krajín sú v ich vlasti dotovaní a tak môžu cez supermarkety zahr.vlastníkov predávať potraviny o polovicu lacnejšie než naši ešte existujúci poľnohospodári. A trh a ľudia si vyberú vždy lacnejšiu potravinu, bez ohľadu odkiaľ pochádza, lebo majú hlboko do peňaženky. A hlboko do nej majú preto, lebo sme len lacnou pracovnou silou zahraničných investorov a snahou o čo najrýchlejší zisk podnikateľov bez ohľadu z akej krajiny pochádzajú. Zázračný kolotoč peňazí nepustí a len to čo zarobím, tak môžem minúť v obchode. Aj keď nemám rada USA, páči sa mi jedna vec a to,že každý rok informuje prezident ich senát o stave v akom sa nachádza ich zriadenie. No myslím si, že ak by sa to dialo u nás, tak konštatovanie by bolo: štát je na tom veľmi zle.